Foteniu som sa začal venovať len ako koníčku. Vždy som bol tvorivý typ. Po dokončení zbierky básní som hľadal nový smer. V mojom živote skrátka chýbalo niečo umelecké. Nakoniec odpoveď prišla akosi sama. Jedna z mojich kamarátok mi náhodou začala rozprávať o fotení. Dokonca tak pútavo, že som sa sám prihlásil na kurzy fotenia od Bratislavy až po slnečné L. A. Nebolo ich málo ale neľutujem jediný z nich. Nejaký čas mi trvalo zistiť čo chcem vlastne fotiť.
Bol som fotograf bez fotiek a bez zamerania.
Začal som si všímať, že mnohé ženy z môjho okolia hoci vedeli oceniť krásu iných, vlastnú akoby nevideli. Nechápal som prečo na sebe vidia len nedostatky, hoci mali mnohé kvality, ktoré obdivovali u iných. Práve toto uvedomenie sa stalo zásadným.
Začiatky boli ťažké ako to už býva. No nakoniec prišlo na fotenie portrétov a neskôr aj aktov. S každým ďalším fotením a pozitívnymi ohlasmi po ňom som sa utvrdzoval v tom, že robím niečo zmysluplné a správne. Z koníčku sa nakoniec stalo niečo, čo napĺňa mojich klientov aj mňa.